sobota, 12. júna 2010

AKO NA PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER PRE ÚPSVaR?




Aj Vy surfujete po internete s nádejou, že nájdete čo možno najpodrobnejšie informácie o podnikateľských zámeroch?
Lámete si hlavu s finančnou prognózou?
Neviete vypočítať odvody?


MÁME PRE VÁS RIEŠENIE! 
VYPRACUJEME VÁM PODNIKATEĽSKÝ PLÁN PRE ÚPSVaR PRE PODNIKANIE V AKEJKOĽVEK OBLASTI A TO PRE SZČO Z CELÉHO SLOVENSKA LEN ZA 30 EUR!!!


Postup celého procesu vypracovania Vášho podnikateľského zámeru môžeme zhrnúť do niekoľkých krokov:

PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER PRE ZÍSKANIE DOTÁCIE Z ÚPSVaR 

1. Zadáte objednávku prostredníctvom e-mailu
2. Zašleme Vám vstupný formulár na vyplnenie 
3. Na základe informácií, ktoré nám poskytnete Vám vypracujeme podnikateľský zámer
4. Podnikateľský zámer Vám zašleme e-mailom i poštou
5. Platba prebieha pri prevzatí podnikateľského zámeru do vlastných rúk (na dobierku) alebo vopred prevodom na náš účet
ELEKTRONICKÁ PRÍRUČKA "Ako napísať podnikateľský zámer, ktorý Vám získa dotáciu z ÚPSVaR"
1. Zadáte záväznú objednávku 
2. Uskutočníte platbu prevodom na náš účet
3. E-mailom Vám zašleme elektronickú príručku


piatok, 4. júna 2010

Význam podnikateľského plánu

Vzhľadom na význam podnikateľského plánu môžeme povedať,  že plán má nasledujúce prínosy: predstavenie základnej myšlienky, určenie hlavného cieľa podnikania, stanovenie čiastkových cieľov, uvedomenie si uskutočniteľnosti plánov, kontrola podnikateľskej činnosti, podklad pre investora.
·      Predstavenie základnej myšlienky
Vďaka podnikateľskému plánu by mal byť podnikateľ schopný odpovedať si na otázky týkajúce sa toho, čo vlastne chce robiť, kto bude jeho cieľová skupina, akým spôsobom to chce robiť, čím treba začať, z akých finančných zdrojov bude kryť náklady na podnikanie a aké riziká konkrétna podnikateľská činnosť obnáša vzhľadom na trh, ale i vzhľadom na podnikateľa ako subjekt.
·      Určenie hlavného cieľa podnikania
Každý podnikateľ by mal mať vytýčený hlavný cieľ svojej činnosti, ktorý mu poslúži pre udávanie správneho smeru podnikateľskej aktivity, ale i ako motivácia pre zvládanie čiastkových cieľov.
·      Stanovenie čiastkových cieľov
Stanovenie čiastkových cieľov v sebe zahŕňa „rozmenenie“ hlavného cieľa na jednotlivé menšie časti, ktoré ako menšie kroky napomáhajú pre postupné dopracovanie sa k hlavnému cieľu.
·      Uvedomenie si uskutočniteľnosti plánu
Na základe rozličných analýz a výpočtov má možnosť podnikateľ zistiť, či a ako je jeho projekt naplniteľný v skutočnosti.
·      Kontrola podnikateľskej činnosti
S odstupom času podnikateľ zisťuje, či sa jeho prognózy naplnili alebo zostali iba neuskutočneným plánom. Na základe toho podnikateľ môže cieľ prehodnotiť alebo zmeniť stratégie na jeho dosiahnutie, ale tiež vytýčiť si ciele úplne nové.
·      Podklad pre investora
Podnikateľský plán poskytuje investorovi informácie, bez ktorých by sa ťažko rozhodol o financovaní alebo nefinancovaní projektu. Jeho cieľom je predstaviť základnú myšlienku podniku a dokázať jeho dostatočnú bonitu.
Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľský plán predstavuje dokument, ktorý slúži ako pre majiteľov podniku, ich manažérov, tak aj pre externých investorov. Je nápomocný napríklad pri stanovení životaschopnosti podniku, poskytuje majiteľovi vôdzku pre jeho ďalší plánovací proces, slúži ako dôležitý nástroj pri získavaní finančných prostriedkov a tiež ku kontrole podnikateľských aktivít. Čo sa týka určenia časového hľadiska, kedy podnikateľský plán zostavovať, najčastejšie sa tak koná pri: zahájení podnikania, raste podniku, turnaround a pri feasibility study.

Feasibility study a p. plán

Feasibility study , t.j. štúdiu uskutočniteľnosti, možno podľa Korába a kol. definovať ako detailný prieskum a analýzu navrhovaného projektu rozvoja ku zisteniu, či je projekt životaschopný technicky a ekonomicky. Úlohou tejto štúdie je určiť problémy, ktoré budú dosť pravdepodobne vplývať na podnik, a tak ovplyvňovať jeho úspech či neúspech pri implementácii budúceho projektu. Obsahuje analýzu nákladov a výnosov a výsledky podáva v tzv. správe o uskutočniteľnosti, ktorá sa zvykne nazývať zoznamom možností (Koráb et al., 2008).

Turnaround a p. plán

Turnaround možno definovať ako obrat podniku k lepšiemu, čo znamená zmenu od jeho úpadku k jeho prosperite. Ak v podniku dôjde k úpadku, nie je nič stratené a vo veľa prípadoch môže nastať práve turnaround a podnik sa môže opäť vrátiť k svojej prosperite. Práve tu sa uplatňuje plánovanie a rozvrhovanie činností ako dôležitý prvok pri zvládaní a riešení krízy v podnikateľskej aktivite. Ako prvok plniaci funkciu nástroja zvládania zmeny pri realizácii tzv. turnaroundu slúži  podnikateľský plán, v ktorom riešime predovšetkým nasledujúce oblasti:
·         implementácia vhodných a časom preverených systémov pre správny tok informácií a rozhodnutí,
·      rozloženie zodpovednosti v jednotlivých pozíciách do správnych rúk,
·      zmeny organizačnej štruktúry vyplývajúce zo správneho rozvrhnutia zodpovednosti v podniku,
·      reálnosť, včasnosť, kompletnosť a zrozumiteľnosť informačných tokov,
·      spätná väzba.

Rast podniku a p. plán

Pri zahájení podniku sa podnikateľ ocitá v pozícii majiteľa, zamestnanca vlastného podniku, prípadne výkonného vedúceho, ktorý plánuje a rozhoduje o všetkých otázkach podnikateľskej činnosti.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré musí podnikateľ urobiť v období, keď jeho podnik rýchlo rastie, je zmeniť práve spomínanú pozíciu. Jedná sa o pozíciu manažéra. Dôležitosť tejto budúcej role podnikateľa závisí od  rozsahu rastu podniku. Ak rast podniku nie je taký značný, podnikateľ naďalej zaujíma pozíciu toho, kto pozná všetky detaily podnikania a na úkor zásadných rozhodnutí, ktorým by sa mal venovať, venuje svoju pozornosť a množstvo času riešeniu úloh, ktoré pre neho nemajú nosný význam. Ak je však rozsah rastu veľký, zvyšuje sa i počet dôležitých rozhodnutí, problémov a otázok, ktoré ďalej nestačí zodpovedať sám, teda, aby zaistil hlavnú funkciu podniku, čím ďalej tým viac musí zodpovednosť klásť na pracovníkov.
Dôležitosť plánovania v tomto období je potrebná kvôli prechodu od neformálneho k prísne formálnemu plánovaniu. Vypracovanie podnikateľského plánu je pre podnik dôležité z titulu zvládnutia narastajúcej zodpovednosti, a teda zvládnutia rýchlych zmien vyplývajúcich z expanzie podniku.

Zahájanie podnikania a p. plán

Pri tvorbe podnikateľského plánu pri zakladaní sa prihliada na veľkosť podnikateľského subjektu. Živnostníci najčastejšie pri zahájení svojej činnosti podnikateľský plán nevypracúvajú. V ich prípade je plán spracovaný často až na výzvu banky alebo investora, keď podnikateľ žiada o poskytnutie finančných zdrojov. Takýto plán je v podstate jednoduchý a nezachádza do detailov.
 Iné je to v prípade väčších podnikov, ako napr. pri spoločnosti s ručením obmedzeným či akciovej spoločnosti, kedy sa pri tvorbe plánu prikladá dôraz na jeho profesionálne spracovanie. Plán je prepracovanejší, detailnejší, a teda často tvorený špecializovanými spoločnosťami.

Podporné programy a dotácie


  Podpora rozvoja malého a stredného podnikania je v dnešnej dobe, prihliadajúc na globálnu nepriaznivú ekonomickú situáciu priam bytostne dôležitá. Podpora rozvoja podnikania štátom má dlhodobú tradíciu a má rôzne formy. Cieľom štátnej pomoci podnikateľským subjektom sú najmä ekonomický rast, rozvoj vzdelania, zníženie nezamestnanosti, podpora zaostávajúcich regiónov krajiny a v neposlednom rade budovanie konkurencieschopnosti tuzemských podnikov v zahraničí.
Podpora podnikania má rôzne formy od bezplatného poradenstva, školenia až po finančnú podporu. V Slovenskej republike je poskytovaná najmä zo zdrojov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu v kombinácii so súkromnými zdrojmi.
Podľa Korába a kol. podpora z EÚ môže byť poskytovaná formou dotácií z nasledovných štrukturálnych fondov:
·         Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý sa zameriava na rozvoj podnikania, infraštruktúry, výskumu a vývoja, celoživotného vzdelávania,
·         Európsky sociálny fond, ktorý poskytuje prostriedky k podpore neinvestičných projektov v oblastiach sociálnej integrácie, podpory zamestnanosti, posilnenie systému vzdelávania, podpory rovných príležitostí na trhu práce,
·         Európsky poľnohospodársky, orientačný a záručný fond, ktorý podporuje zmeny v poľnohospodárstve a lesníctve a rozvoj vidieckych oblastí,
·         Finančné inštrumenty pre usmerňovanie rybolovu, ktorý sa zameriava na podporu rybárskych odborov.
„Ďalším zdrojom financovania je Fond súdržnosti (Kohézny fond), ktorý poskytuje prostriedky na projekty v oblasti životného prostredia a dopravných sietí. V tomto prípade sa o poskytnutí dotácie rozhoduje za účasti Európskej komisie“(Koráb et al., 2008, s. 190).