Úverové formy financovania sú externým zdrojom financovania, ktoré na základe vlastníckeho pôvodu zaraďujeme medzi cudzie zdroje. Podnikateľ ich nadobúda predovšetkým vo forme úveru z peňažného ústavu – banky, s ktorou následne uzatvára úverovú zmluvu[1]. Samotné poskytnutie úveru nie je samozrejmosťou a je veľmi dôležité, aby podnikateľský zámer využitia poskytnutých prostriedkov dokázal banku presvedčiť o opodstatnenosti ich poskytnutia.
Banka pri posudzovaní každej žiadosti postupuje s maximálnou opatrnosťou, ktorú umocňuje aj aktuálna ekonomická situácia, vzhľadom na finančnú krízu. Dôležitú úlohu pri posudzovaní zohráva hodnota vlastného majetku podniku vloženého do podnikania a taktiež už spomínaný podnikateľský zámer využitia poskytovaných peňažných prostriedkov. Banku zaujíma predovšetkým reálnosť podnikateľského zámeru, ako predpoklad zabezpečenia schopnosti žiadateľa vrátiť požičanú sumu spolu s prislúchajúcimi úrokmi.
[1] Upravuje § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb., v znení neskorších predpisov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára