sobota 12. júna 2010

AKO NA PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER PRE ÚPSVaR?




Aj Vy surfujete po internete s nádejou, že nájdete čo možno najpodrobnejšie informácie o podnikateľských zámeroch?
Lámete si hlavu s finančnou prognózou?
Neviete vypočítať odvody?


MÁME PRE VÁS RIEŠENIE! 
VYPRACUJEME VÁM PODNIKATEĽSKÝ PLÁN PRE ÚPSVaR PRE PODNIKANIE V AKEJKOĽVEK OBLASTI A TO PRE SZČO Z CELÉHO SLOVENSKA LEN ZA 30 EUR!!!


Postup celého procesu vypracovania Vášho podnikateľského zámeru môžeme zhrnúť do niekoľkých krokov:

PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER PRE ZÍSKANIE DOTÁCIE Z ÚPSVaR 

1. Zadáte objednávku prostredníctvom e-mailu
2. Zašleme Vám vstupný formulár na vyplnenie 
3. Na základe informácií, ktoré nám poskytnete Vám vypracujeme podnikateľský zámer
4. Podnikateľský zámer Vám zašleme e-mailom i poštou
5. Platba prebieha pri prevzatí podnikateľského zámeru do vlastných rúk (na dobierku) alebo vopred prevodom na náš účet
ELEKTRONICKÁ PRÍRUČKA "Ako napísať podnikateľský zámer, ktorý Vám získa dotáciu z ÚPSVaR"
1. Zadáte záväznú objednávku 
2. Uskutočníte platbu prevodom na náš účet
3. E-mailom Vám zašleme elektronickú príručku


piatok 4. júna 2010

Význam podnikateľského plánu

Vzhľadom na význam podnikateľského plánu môžeme povedať,  že plán má nasledujúce prínosy: predstavenie základnej myšlienky, určenie hlavného cieľa podnikania, stanovenie čiastkových cieľov, uvedomenie si uskutočniteľnosti plánov, kontrola podnikateľskej činnosti, podklad pre investora.
·      Predstavenie základnej myšlienky
Vďaka podnikateľskému plánu by mal byť podnikateľ schopný odpovedať si na otázky týkajúce sa toho, čo vlastne chce robiť, kto bude jeho cieľová skupina, akým spôsobom to chce robiť, čím treba začať, z akých finančných zdrojov bude kryť náklady na podnikanie a aké riziká konkrétna podnikateľská činnosť obnáša vzhľadom na trh, ale i vzhľadom na podnikateľa ako subjekt.
·      Určenie hlavného cieľa podnikania
Každý podnikateľ by mal mať vytýčený hlavný cieľ svojej činnosti, ktorý mu poslúži pre udávanie správneho smeru podnikateľskej aktivity, ale i ako motivácia pre zvládanie čiastkových cieľov.
·      Stanovenie čiastkových cieľov
Stanovenie čiastkových cieľov v sebe zahŕňa „rozmenenie“ hlavného cieľa na jednotlivé menšie časti, ktoré ako menšie kroky napomáhajú pre postupné dopracovanie sa k hlavnému cieľu.
·      Uvedomenie si uskutočniteľnosti plánu
Na základe rozličných analýz a výpočtov má možnosť podnikateľ zistiť, či a ako je jeho projekt naplniteľný v skutočnosti.
·      Kontrola podnikateľskej činnosti
S odstupom času podnikateľ zisťuje, či sa jeho prognózy naplnili alebo zostali iba neuskutočneným plánom. Na základe toho podnikateľ môže cieľ prehodnotiť alebo zmeniť stratégie na jeho dosiahnutie, ale tiež vytýčiť si ciele úplne nové.
·      Podklad pre investora
Podnikateľský plán poskytuje investorovi informácie, bez ktorých by sa ťažko rozhodol o financovaní alebo nefinancovaní projektu. Jeho cieľom je predstaviť základnú myšlienku podniku a dokázať jeho dostatočnú bonitu.
Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľský plán predstavuje dokument, ktorý slúži ako pre majiteľov podniku, ich manažérov, tak aj pre externých investorov. Je nápomocný napríklad pri stanovení životaschopnosti podniku, poskytuje majiteľovi vôdzku pre jeho ďalší plánovací proces, slúži ako dôležitý nástroj pri získavaní finančných prostriedkov a tiež ku kontrole podnikateľských aktivít. Čo sa týka určenia časového hľadiska, kedy podnikateľský plán zostavovať, najčastejšie sa tak koná pri: zahájení podnikania, raste podniku, turnaround a pri feasibility study.

Feasibility study a p. plán

Feasibility study , t.j. štúdiu uskutočniteľnosti, možno podľa Korába a kol. definovať ako detailný prieskum a analýzu navrhovaného projektu rozvoja ku zisteniu, či je projekt životaschopný technicky a ekonomicky. Úlohou tejto štúdie je určiť problémy, ktoré budú dosť pravdepodobne vplývať na podnik, a tak ovplyvňovať jeho úspech či neúspech pri implementácii budúceho projektu. Obsahuje analýzu nákladov a výnosov a výsledky podáva v tzv. správe o uskutočniteľnosti, ktorá sa zvykne nazývať zoznamom možností (Koráb et al., 2008).

Turnaround a p. plán

Turnaround možno definovať ako obrat podniku k lepšiemu, čo znamená zmenu od jeho úpadku k jeho prosperite. Ak v podniku dôjde k úpadku, nie je nič stratené a vo veľa prípadoch môže nastať práve turnaround a podnik sa môže opäť vrátiť k svojej prosperite. Práve tu sa uplatňuje plánovanie a rozvrhovanie činností ako dôležitý prvok pri zvládaní a riešení krízy v podnikateľskej aktivite. Ako prvok plniaci funkciu nástroja zvládania zmeny pri realizácii tzv. turnaroundu slúži  podnikateľský plán, v ktorom riešime predovšetkým nasledujúce oblasti:
·         implementácia vhodných a časom preverených systémov pre správny tok informácií a rozhodnutí,
·      rozloženie zodpovednosti v jednotlivých pozíciách do správnych rúk,
·      zmeny organizačnej štruktúry vyplývajúce zo správneho rozvrhnutia zodpovednosti v podniku,
·      reálnosť, včasnosť, kompletnosť a zrozumiteľnosť informačných tokov,
·      spätná väzba.

Rast podniku a p. plán

Pri zahájení podniku sa podnikateľ ocitá v pozícii majiteľa, zamestnanca vlastného podniku, prípadne výkonného vedúceho, ktorý plánuje a rozhoduje o všetkých otázkach podnikateľskej činnosti.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré musí podnikateľ urobiť v období, keď jeho podnik rýchlo rastie, je zmeniť práve spomínanú pozíciu. Jedná sa o pozíciu manažéra. Dôležitosť tejto budúcej role podnikateľa závisí od  rozsahu rastu podniku. Ak rast podniku nie je taký značný, podnikateľ naďalej zaujíma pozíciu toho, kto pozná všetky detaily podnikania a na úkor zásadných rozhodnutí, ktorým by sa mal venovať, venuje svoju pozornosť a množstvo času riešeniu úloh, ktoré pre neho nemajú nosný význam. Ak je však rozsah rastu veľký, zvyšuje sa i počet dôležitých rozhodnutí, problémov a otázok, ktoré ďalej nestačí zodpovedať sám, teda, aby zaistil hlavnú funkciu podniku, čím ďalej tým viac musí zodpovednosť klásť na pracovníkov.
Dôležitosť plánovania v tomto období je potrebná kvôli prechodu od neformálneho k prísne formálnemu plánovaniu. Vypracovanie podnikateľského plánu je pre podnik dôležité z titulu zvládnutia narastajúcej zodpovednosti, a teda zvládnutia rýchlych zmien vyplývajúcich z expanzie podniku.

Zahájanie podnikania a p. plán

Pri tvorbe podnikateľského plánu pri zakladaní sa prihliada na veľkosť podnikateľského subjektu. Živnostníci najčastejšie pri zahájení svojej činnosti podnikateľský plán nevypracúvajú. V ich prípade je plán spracovaný často až na výzvu banky alebo investora, keď podnikateľ žiada o poskytnutie finančných zdrojov. Takýto plán je v podstate jednoduchý a nezachádza do detailov.
 Iné je to v prípade väčších podnikov, ako napr. pri spoločnosti s ručením obmedzeným či akciovej spoločnosti, kedy sa pri tvorbe plánu prikladá dôraz na jeho profesionálne spracovanie. Plán je prepracovanejší, detailnejší, a teda často tvorený špecializovanými spoločnosťami.

Podporné programy a dotácie


  Podpora rozvoja malého a stredného podnikania je v dnešnej dobe, prihliadajúc na globálnu nepriaznivú ekonomickú situáciu priam bytostne dôležitá. Podpora rozvoja podnikania štátom má dlhodobú tradíciu a má rôzne formy. Cieľom štátnej pomoci podnikateľským subjektom sú najmä ekonomický rast, rozvoj vzdelania, zníženie nezamestnanosti, podpora zaostávajúcich regiónov krajiny a v neposlednom rade budovanie konkurencieschopnosti tuzemských podnikov v zahraničí.
Podpora podnikania má rôzne formy od bezplatného poradenstva, školenia až po finančnú podporu. V Slovenskej republike je poskytovaná najmä zo zdrojov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu v kombinácii so súkromnými zdrojmi.
Podľa Korába a kol. podpora z EÚ môže byť poskytovaná formou dotácií z nasledovných štrukturálnych fondov:
·         Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý sa zameriava na rozvoj podnikania, infraštruktúry, výskumu a vývoja, celoživotného vzdelávania,
·         Európsky sociálny fond, ktorý poskytuje prostriedky k podpore neinvestičných projektov v oblastiach sociálnej integrácie, podpory zamestnanosti, posilnenie systému vzdelávania, podpory rovných príležitostí na trhu práce,
·         Európsky poľnohospodársky, orientačný a záručný fond, ktorý podporuje zmeny v poľnohospodárstve a lesníctve a rozvoj vidieckych oblastí,
·         Finančné inštrumenty pre usmerňovanie rybolovu, ktorý sa zameriava na podporu rybárskych odborov.
„Ďalším zdrojom financovania je Fond súdržnosti (Kohézny fond), ktorý poskytuje prostriedky na projekty v oblasti životného prostredia a dopravných sietí. V tomto prípade sa o poskytnutí dotácie rozhoduje za účasti Európskej komisie“(Koráb et al., 2008, s. 190).

Business angels

Business angels alebo tzv. obchodní anjeli sú fyzické osoby, ktoré vo svojom profesionálnom živote boli úspešnými podnikateľmi a skúsenými manažérmi. Majú záujem pomôcť v rozvoji malým a stredným podnikom svojimi finančnými prostriedkami a súčasne zhodnotiť svoj kapitál. Malým a stredným podnikom za podiel v ich spoločnosti poskytujú svoje skúsenosti a manažérske know-how (Koráb et al.,2008).

Mezanínový kapitál

Mezanínový kapitál sa zvyčajne realizuje prostredníctvom špecializovaných spoločností. „Tento spôsob financovania predstavuje istý prechod medzi vlastným a cudzím kapitálom. V praxi poskytovateľ mezanínu má právo na pravidelné úroky zo svojho vkladu do podnikania (ako pri cudzích zdrojoch), ale súčasne sa stáva aj akýmsi dočasným spolumajiteľom (zvyšuje vlastný kapitál spoločnosti). Mezanínový investor taktiež získava právo prevziať nad spoločnosťou kontrolu v prípade, že dôjde ku krachu dlžníka“ (Podnikajte.sk, 2010, dostupné na internete: ).

Private equity

 Private equity sa odlišuje od venture kapitálu tým, že manažérska asistencia investora pri tejto forme financovania nie je nevyhnutná a tiež to, že kapitál sa využíva pri špecifických situáciách akými sú reštrukturalizácia spoločnosti, výmena vlastníkov či pri potrebe finančných prostriedkov na akvizíciu inej spoločnosti. Private equity spoločnosti často investujú svoj kapitál do spoločností, ktoré sa nachádzajú v ťažkej hospodárskej situácii. Private equity spoločnosť pomôže firme dostať sa z ťažkostí a následne hľadá potenciálneho kupcu, ktorému by mohla svoj podiel so ziskom odpredať, v tomto prípade hovoríme o tzv. „exit stratégii private equity investora“.

Venture kapitál

Venture kapitál je rizikový kapitál, ktorý poskytujú profesionálne spoločnosti pre štart, rozvoj alebo transformáciu tých súkromných podnikov, ktoré vedia demonštrovať svoj potenciál rastu a nie sú kótované na burze. Vysoký potenciál návratnosti investícií kompenzuje investorom relatívne vysoké riziká. Investor súčasne úzko spolupracuje s manažmentom a vlastníkmi podnikov, pričom im prináša svoje manažérske a obchodné know-how.

Projektové financovanie

Projektové financovanie je založené najmä na posúdení bonity projektu a klienta. Projektuje sa návratnosť poskytnutých prostriedkov podľa metódy výpočtu čistej súčasnej hodnoty projektu a na jej základe sa poskytne úver na realizáciu. Štruktúra financovania je prispôsobená realizácii projektu. Projektové financovanie na rozdiel od klasického nesleduje ekonomickú históriu podnikateľského subjektu, ale ziskovosť budúceho projektu, dobu jeho návratnosti a zabezpečenie (Dexia, 2010). Svojimi špecifikami a využitím v podmienkach Slovenskej republiky ho môžeme zaradiť aj medzi inovatívne formy financovania potrieb podnikov.

Leasing

Leasing je dohoda medzi leasingovou spoločnosťou a zákazníkom uzatvorená na základe leasingovej zmluvy[1]. Po vypršaní doby, na ktorú bola leasingová zmluva uzatvorená má zákazník (nájomca) možnosť odkúpiť predmet za zostatkovú cenu. Počas trvania zmluvy totiž zákazník nemá na daný predmet vlastnícke práva.
Špecifickou formou leasingu ako prostriedku prefinancovania potrieb je spätný leasing. Leasingová spoločnosť odkúpi hnuteľný majetok, ktorý bol vo vlastníctve leasingového dlžníka, čím sa majiteľ dostáva do pozície nájomcu a zaväzuje sa ku následnému splácaniu formou pravidelných splátok.


[1] Upravuje § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb.

Forfaiting

Forfaiting znamená taktiež odkúpenie pohľadávok pred lehotou ich splatnosti, no na rozdiel od faktoringu ide spravidla o pohľadávky so strednodobým, resp. dlhodobým horizontom. Od faktoringu sa forfaiting tiež líši predovšetkým zameraním na zahraničný obchod. Keď zahraničný vývozca dodá tovar, odpredá pohľadávku forfaiterovi, v praxi najčastejšie banke, a získa tak okamžitú úhradu pohľadávky. Pohľadávka je však znížená o poplatok, ktorý si vývozca s forfaiterom vopred dohodne.

Faktoring

Faktoring znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok, ktoré vznikajú prevažne pri dodávkach tovaru konečnej spotreby a pri dodávkach pre výrobnú spotrebu. Jeho podstatou je teda odkúpenie krátkodobých pohľadávok faktoringovými spoločnosťami pred lehotou splatnosti za cenu zníženú o diskont, t.j. od hodnoty pohľadávky sa odpočíta úrok. Náklady na faktoring obsahujú však ešte ďalšiu zložku, ktorou je faktoringový poplatok. Tento zahŕňa náklady na administratívu,  preverenie a zaistenie obchodných transakcií klienta proti nevôli odberateľa zaplatiť faktúru. Výška faktoringového poplatku závisí od viacerých faktorov. Medzi najdôležitejšie možno zaradiť práve rizikovosť dlžníka z pohľadávky, bonitu subjektu, ktorý pohľadávku predáva a pod.

Hypotekárny úver

Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov. Hypotekárne záložné listy vydáva banka, a teda ako banka v pozícii veriteľa môže pri nesplácaní úveru tento dlhový cenný papier predať na burze. I keď v praxi banka častejšie poskytuje hypotekárny úver na financovanie bývania občanov, tieto úvery sú určené i pre podnikateľské subjekty. Podnikateľský subjekt najčastejšie môže daný úver použiť pre nasledovné účely:
·         výstavbu nájomných domov, administratívnych budov, podnikateľských priestorov,
·         kúpu nájomných domov, budov, podnikateľských priestorov; rekonštrukciu a modernizáciu domov a budov,
·         splatenie poskytnutého úveru použitého na účel jednej z predošlých možností, ktorý nie je ale hypotekárnym úverom.

Investičný úver

Investičný úver je podnikateľmi často využívaným druhom úverového financovania. Vzhľadom na dobu splatnosti ho môžeme zaradiť medzi strednodobé, ale i dlhodobé úvery. Najčastejšie podnikateľom slúži na prefinancovanie obstarania hmotného alebo nehmotného investičného majetku, ich modernizáciu, rekonštrukciu, či údržbu. Taktiež sa používa na financovanie nákupu know-how, výskumu, zabezpečenie prevádzkových priestorov a pod.

Lombardný úver

Lombardný úver je krátkodobý úver zabezpečený záložným právom na majetok dlžníka. Podľa toho, čo slúži ako predmet záložného práva, lombardný úver môže byť poskytnutý na cenné papiere, zmenky, pohľadávky, tovar, zásoby a pod., t.j. je determinovaný hodnotou hnuteľného majetku dlžníka. V prípade, že podnikateľský subjekt úver nesplatí vo vopred dohodnutom časovom horizonte, banka uplatní svoje nároky vyplývajúce zo záložného práva na majetok zabezpečujúci úver. Príkladom použitia daného úveru je financovanie prevádzkových potrieb.

Revolvingový úver

Revolvingový úver v preklade znamená obnovujúci sa úver, teda ak hovoríme o tzv. revolvingovom úvere, máme na mysli krátkodobý úver s možnosťou ďalšieho obnovovania. Vzhľadom na čerpanie úveru, funguje revolvingový úver rovnako ako kontokorentný. Rozdiel je len v tom, že má účelový charakter. Tento úver banky umožňujú čerpať predovšetkým na financovanie obežných prostriedkov, a je teda ideálnym prostriedkom na financovanie pohľadávok alebo nákupu zásob.

Kontokorentný úver

Kontokorentný úver je vlastne kombináciou vkladového a úverového účtu, ktorý môže mať kreditný alebo debetný zostatok, to znamená, že nemôže existovať bez bežného účtu. Predstavuje dohodu medzi bankou a klientom, v ktorej banka poskytuje klientovi úver v pohyblivej výške, avšak vždy so zmluvne určenou maximálnou hranicou. Na bežný účet podnikateľskému subjektu prichádzajú príjmy, z ktorých nasledovne uskutočňuje platby. Dá sa povedať, že kontokorentný úver vyrovnáva časový nesúlad medzi úhradou pohľadávok od odberateľov a potrebou platenia vlastných záväzkov voči dodávateľom. To znamená, že ak sú peňažné príjmy nižšie ako peňažné výdavky, účet prechádza do debetu, t.j. podnikateľský subjekt platí banke úrok z poskytovaného úveru.
Výška debetného salda je dohodnutá v zmluve vo forme úverového limitu. Pre banku je tento typ úveru výhodný, lebo si účtuje vyššiu úrokovú sadzbu. Výhodou zo strany podnikateľa je zas fakt, že podnikateľ pri potrebe peňažných prostriedkov nemusí uzatvárať úverovú zmluvu.

štvrtok 3. júna 2010

Úverové financovanie

Úverové formy financovania sú externým zdrojom financovania, ktoré na základe vlastníckeho pôvodu zaraďujeme medzi cudzie zdroje. Podnikateľ ich nadobúda predovšetkým vo forme úveru z peňažného ústavu – banky, s ktorou následne uzatvára úverovú zmluvu[1]. Samotné poskytnutie úveru nie je samozrejmosťou a je veľmi dôležité, aby podnikateľský zámer využitia poskytnutých prostriedkov dokázal banku presvedčiť o opodstatnenosti ich poskytnutia.
Banka pri posudzovaní každej žiadosti postupuje s maximálnou opatrnosťou, ktorú umocňuje aj aktuálna ekonomická situácia, vzhľadom na finančnú krízu. Dôležitú úlohu pri posudzovaní zohráva hodnota vlastného majetku podniku vloženého do podnikania a taktiež už spomínaný podnikateľský zámer využitia poskytovaných peňažných prostriedkov. Banku zaujíma predovšetkým reálnosť podnikateľského zámeru, ako predpoklad zabezpečenia schopnosti žiadateľa vrátiť požičanú sumu spolu s prislúchajúcimi úrokmi.


[1] Upravuje § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb., v znení neskorších predpisov

Podnikateľský plán a zdroje financovania

Zmyslom každej podnikateľskej činnosti je dosahovať zisk, a to produkciou výrobkov alebo poskytovaním služieb. Aby podnik umocnil objem dosahovaného zisku, získal a udržal si dostatočnú mieru konkurencieschopnosti na trhu, mal by neustále investovať do rozvoja, napredovania, či rozširovania svojej činnosti. Neoddeliteľnú časť pri rozvoji podnikania tvorí financovanie z externých zdrojov. Úloha získať pre podnik kapitál v podobe externých zdrojov financovania predpokladá dôkladnú znalosť tzv. ekonomického okolia, ktoré na podnik pôsobí. Podnikateľský plán možno definovať ako najhlavnejší prvok v procese získavania externých zdrojov financovania pre začiatok podnikania či jeho rozšírenie. Taktiež  dôležitá je znalosť situácie na finančných trhoch, kde podniky kapitál získavajú, ako aj  riadenie zastúpenia vlastného a cudzieho kapitálu v krytí majetku, teda riadenie finančnej štruktúry podniku.
Finančné zdroje možno rozdeliť z rôznych hľadísk, ktoré uvádzame v nasledujúcom texte.
·         Podľa vlastníckeho pôvodu
a.       vlastný kapitál
b.      cudzí kapitál
·         Podľa nadobudnutia kapitálu
a.       interné financovanie (samofinancovanie)
b.      externé financovanie
·         Podľa účelu financovania
a.       bežné financovanie
b.      mimoriadne financovanie
·         Podľa rozsahu financovania
a.       celkové financovanie
b.      čiastkové financovanie

Prečo plánovať?

Bezpochyby medzi najdôležitejšie podnikové aktivity môžeme zaradiť proces plánovania. Aj v tomto prípade platí staré známe dvakrát meraj a raz rež, obzvlášť pri závažných rozhodnutiach, s akými sa stretávame pri vykonávaní podnikateľskej aktivity. Napriek tomuto faktu, veľa podnikateľov začína svoju činnosť bez plánovania a bez akéhokoľvek rozvrhnutia aktivít.
Ak si podnik chce udržať svoj štandard, expandovať a stať sa dostatočne konkurencieschopným, mal by do svojej činnosti investovať. Nie však všetky podniky disponujú dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré by pokryli náklady pre jeho rozvíjanie. Podnikateľský plán je v mnohých prípadoch základným prvkom pri získavaní finančných zdrojov, či už hovoríme o začínajúcom podniku, ktorému chýbajú financie pre krytie počiatočných nákladov súvisiacich s rozbehnutím podnikateľskej činnosti, alebo hovoríme o už existujúcom podniku, ktorý chce expandovať, investovať do výskumu a vývoja, rekonštruovať podnikové priestory alebo investovať do zariadení a pod. Ak teda nie sú postačujúce interné zdroje financovania, podnikateľ má možnosť využiť externé zdroje financovania.
Externé zdroje financovania predstavuje i úverové financovanie. Pri žiadosti o úver je v mnohých prípadoch podnikateľ prvýkrát vyzvaný vypracovať vlastný podnikateľský  plán. Podnikateľský plán tak slúži na predaj podnikateľskej myšlienky investorovi. Preto je nutné, aby plán nielen zaujal, ale aby presvedčil budúceho poskytovateľa o svojej solventnosti, t.j. platobnej schopnosti. Štruktúra podnikateľského plánu nie je jednoznačne daná, nakoľko vypracovanie je veľmi individuálne a záleží od mnohých faktorov.